Najčudnejšie dane v histórii
Dane 1. časť

Počas histórie panovníci a panovníčky vedeli vymyslieť veľa čudných a bizardných daní. S obľubou zdaňovali populárne činnosti a tovary danej doby. Avšak dane neslúžili len na výber peňazí, ale zároveň ovplyvňovali aj správanie ľudí. Ak sa napríklad zdanila brada, tak sa ľudia začali holiť.

Proste isté sú len dane a smrť. Tieto články by mali pozdvihnúť vašu náladu, pretože budete radi, že takéto dane neplatíte.

Daň z brady

V histórii sa rozhodlo zaviesť daň z brady viacero panovníkov. V roku 1535 anglický kráľ Henrich VIII. zaviedol daň z brady, hoci sám bradu nosil, na čo však pomyslel a iba jeho brada nebola zdanená. Daň bola progresívna a menila sa podľa spoločenského postavenia vlastníka brady. Jeho dcéra Alžbeta I. taktiež zaviedla daň z brady, avšak tentoraz sa týkala každej brady, ktorá nebola holená viac než dva týždne. Daň bola taktiež progresívna.

Ruský cár Peter I. v roku 1705 zaviedol túto daň aj v Rusku. Dôvod bol prostý, proste brady považoval za nekultúrne. Všetci, okrem pravoslávneho duchovenstva (ktoré muselo nosiť brady povinne), mali zakázané nosiť bradu kým nezaplatili daň. Tých niekoľko mužov, ktorí aj napriek dani nosili bradu naďalej, muselo nosiť aj medený alebo strieborný odznak „bradáča“. Na jednej strane bol ruský orol a na druhej bola časť tváre s nosom, ústami, fúzmi a bradou. Stálo na ňom: „Daň z brady zaplatená“ a „brada je prebytočná záťaž“.


Daň z okien

V roku 1696 kráľ Viliam III. mal v pláne zaviesť daň z príjmu, avšak po vlne kritiky, kedy boli ľudia presvedčení, že vládu nie je nič do toho koľko oni zarábajú (dnes to už bohužiaľ nie je pravda), tak aspoň zaviedol daň z okien. Daň pri svojom zrode pozostávala z dvoch častí: paušálnej sadzby 2 šilingy na dom a v prípade počtu okien nad 10 aj z variabilnej sadzby, ktorá sa odvíjala od počtu okien. Počas rokov sa počty zdanených okien menili.

Mnohým ľuďom sa to nepáčilo, pretože to považovali za zdanenie slnečného svetla a vzduchu.

Ešte aj dnes je možné vidieť v Anglicku gregoriánske budovy so zamurovanými oknami. V snahe minimalizovať daň sa zamurovávali existujúce okná alebo sa stavali nové budovy so zamurovanými oknami pre prípad, že sa daňové zákony neskôr zrušia a okná sa mohli osadiť sklami. Tie najbohatšie rodiny túto daň využívali na svoje odlíšenie od majetkovo nižších vrstiev. Svoje zámočky a vidiecke sídla si dali navrhovať tak, aby v nich mali čo najviac okien a v extrémnych prípadoch sa budovali okná aj v nosných stenách.

Daň prekvapujúco zrušili až v roku 1851.


Daň zo slobody pre bývalých otrokov

Otrokárstvo bolo v starovekom Ríme bežné a taktiež výnosné. Otrokári mohli oslobodiť svojich otrokov a otroci sa mohli, za určitých okolností, z otroctva vykúpiť. No ale nestačilo zohnať len sumu, ktorú požadoval ich pán, ale aj ďalších 10% ako daň za privilégium nebyť otrokom.