Celková cena práce

Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný pri vyúčtovaní mzdy vydať doklad, ktorý okrem jednotlivých zložiek mzdy a ďalších povinných údajov musí obsahovať údaj o celkovej cene práce. Celkovú cenu práce podľa súčasne platného znenia Zákonníka práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ.

Pri prijatí novely Zákonníka práce č. 311/2001 v roku 2001 bola definícia ceny práce iná: Údaj o celkovej cene práce tvorí súčet mzdy a úhrady poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti platených zamestnávateľom. Podľa dôvodovej správy cieľom zavedenia povinnosti uvádzať na výplatnej páske cenu práce bolo „aby zamestnanec vedel, koľko naozaj odvádza mesačne a ročne na zdravotníctvo, školstvo, dôchodkové poistenie“.

Pôvodná definícia celkovej ceny práce bola odvtedy dvakrát zmenená. Najprv novelou Zákonníka práce č. 82/2005 v súvislosti so zavedením nového príspevku na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier), a ešte v tom istom roku novelou Zákonníka práce č. 244/2005, ktorou sa definícia celkovej ceny práce upravila na znenie, ktoré platí dodnes.

Náklady zamestnávateľa, ktoré nevstupujú do ceny práce

Cena práce definovaná Zákonníkom práce síce jednoznačne a podrobne uvádza, ktoré údaje ju tvoria, ale určite to nie sú všetky náklady zamestnávateľa na zamestnávanie zamestnanca. Ktoré plnenia tak nie sú súčasťou ceny práce podľa definície Zákonníka práce? Sú to napríklad náklady zamestnávateľa:

• na zabezpečenie stravovania zamestnanca (príspevok na stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce)
• na prostriedky na vytváranie sociálneho fondu podľa Zákona č. 152/1994 o sociálnom fonde
• na zabezpečenie osobných ochranných a pracovných prostriedkov pre zamestnanca
• na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorá sa zamestnancovi poskytuje v súlade so Zákonom č. 462/2003 o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Pozor, tu nejde o náhradu mzdy, ktorá sa uvádza ako súčasť definície ceny práce. Je to preto, že náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa poskytuje za kalendárne dni, a nie ako náhrada ušlej mzdy za riadny pracovný deň, ako je tomu pri náhrade mzdy počas dovolenky, návštevy lekára a pod.
• na príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca odvádzaného podľa Zákona č. 650/2004 o doplnkovom dôchodkovom sporení

Na záver tak možno len konštatovať, že na to, koľko údajov musí zamestnávateľ vo výplatnej páske uvádzať (samozrejme po ich príslušnej kontrole), je ich výpovedná hodnota nízka. Kým bola celková cena práce uvádzaná na doklade jediným údajom, dalo sa ešte ako-tak pochopiť, prečo bol tento údaj zamestnancovi sprístupnený. V súčasnej dobe zamestnanec vidí na papieri dlhý zoznam skratiek a čísel, ktoré však nedávajú informáciu o skutočnej cene jeho práce.

---