Príklad výpočtu odvodov na sociálne poistenie zamestnanca, ktorý má súbeh pracovných pomerov, a ktorého príjem presiahol maximálny vymeriavací základ

Príklad výpočtu odvodov na sociálne poistenie zamestnanca, ktorý má súbeh pracovných pomerov, a ktorého príjem presiahol maximálny vymeriavací základ

Príklad výpočtu odvodov na sociálne poistenie zamestnanca, ktorý má súbeh pracovných pomerov, a ktorého príjem presiahol maximálny vymeriavací základ

Príjmy z pracovného pomeru sa na základe ustanovení Zákonníka práce považujú za pravidelné príjmy. Zamestnanec na pracovný pomer sa teda považuje za zamestnanca s pravidelným príjmom, ktorý je podľa § 4 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistený do všetkých fondov sociálneho poistenia.

Za istých okolností sa môže stať, že zamestnanec neplatí odvody z celého príjmu vstupujúceho do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie. Je to v prípade, že príjem zamestnanca prekročil maximálny vymeriavací základ pripadajúci na počet dní poistenia v mesiaci. Jedným z prípadov je aj súbeh pracovných pomerov, kedy zamestnanec v úhrne za všetky pracovné pomery dosiahol príjmy prevyšujúce maximálny vymeriavací základ.

Každý pracovný pomer zamestnanca sa považuje za samostatné poistenie. Z tohto dôvodu sa každý pracovný pomer prihlasuje do Registra poistencov Sociálnej poisťovne zvlášť a to aj v prípade, že súbeh pracovných pomerov je uzatvorený u jedného zamestnávateľa.

V prípade, že zamestnanec má viacero pracovných pomerov, vo vzťahu k maximálnej výške vymeriavacieho základu sa maximálna suma vymeriavacieho základu určuje z úhrnu príjmov zo všetkých pracovných pomerov zamestnanca. Avšak na základe ustanovení § 8 a § 9 Zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, kde je uvedené, že „vymeriavací základ na platenie poistného zamestnávateľom za každého jeho zamestnanca je najviac...“ sa vymeriavací základ posudzuje za každý pracovný pomer samostatne, t.j. u zamestnávateľa sa vymeriavací základ ohraničuje na maximálnu sumu z každého pracovného pomeru samostatne.

Ak má zamestnanec viacero pracovných pomerov, poradie povinnosti platiť poistné sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Tieto ustanovenia sa uplatnia vtedy, ak úhrn príjmov zo všetkých pracovných pomerov presiahne maximálnu sumu vymeriavacieho základu a zamestnanec z niektorého pracovného pomeru už odvody platiť nebude, alebo bude platiť odvody len z časti príjmu.

Príklad: Zamestnanec má súbeh pracovných pomerov. V oboch odpracoval celý mesiac. Z prvého pracovného pomeru má príjem 2000 €, z druhého pracovného pomeru má príjem 2500 €.

Postup výpočtu

Za zamestnávateľa sa maximálny vymeriavací základ posudzuje pre každý pracovný pomer samostatne. Keďže príjem z jednotlivých pracovných pomerov nepresiahol maximálnu sumu vymeriavacieho základu 4260 € v roku 2016, zamestnávateľ bude platiť odvody z 2000 € z prvého pracovného pomeru a z 2500 € z druhého pracovného pomeru.

Za zamestnanca sa maximálny vymeriavací základ posudzuje z úhrnu príjmov. Súčet príjmov vstupujúcich do vymeriavacieho základu 2000 + 2500 = 4500 € je vyšší ako maximálny vymeriavací základ. Pri výpočte vymeriavacích základov na výpočet poistného sa bude postupovať od vyššieho príjmu po nižší. T.j. z druhého pracovného pomeru sa za zamestnanca vypočítajú odvody z celej sumy príjmu 2500 €, a z druhého pracovného pomeru sa odvody vypočítajú už len zo sumy vymeriavacieho základu 4290 – 2500 = 1790 €.

1. pracovný pomer
2. pracovný pomer






















Vypočítané mzdy - systémová výplatná páska Humanet

VP 1. pracovný pomer
VP 2. pracovný pomer
Mesačný výkaz poistného