EN
Vyšetrenie alebo ošetrenie u lekára alebo sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi patrí medzi dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca, ktoré upravuje § 141 ods. 2 Zákonníka práce (ďalej len ZP).
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení a pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia alebo zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti, ale len v prípade, ak toto vyšetrenie alebo ošetrenie, alebo sprevádzanie rodinného príslušníka nie je objektívne možné vykonať mimo pracovného času zamestnanca.
Pracovné voľno s náhradou mzdy
Pracovné voľno sa poskytuje s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas:
- najviac na sedem dní v kalendárnom roku na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca;
- na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnankyne v zdravotníckom zariadení na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom;
- najviac na sedem dní v kalendárnom roku na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov;
- najviac na desať dní v kalendárnom roku na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov.
Podľa § 141 ods. 3 ZP môže zamestnávateľ (nie je to však jeho povinnosť) poskytnúť zamestnancovi ďalšie pracovné voľno s náhradou alebo bez náhrady okrem iného aj na vyšetrenie a ošetrenie zamestnanca a ďalšie pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka alebo zdravotne postihnutého dieťaťa s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy.
Pri uplatňovaní pružného pracovného času sa podľa § 143 ods. 1 ZP ako výkon práce s nárokom na náhradu mzdy posudzujú prekážky v práci na strane zamestnanca len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci bez náhrady mzdy. Napríklad, ak je základný pracovný čas u zamestnávateľa určený od 8:00 do 14:00 (6 hodín), pričom priemerný pracovný deň trvá 8 hodín, ak má zamestnanec celodenné ošetrenie, náhrada mzdy mu patrí len za 6 hodín, a zvyšné 2 neodpracované hodiny spadajúce do voliteľného pracovného času si musí zamestnanec nadpracovať, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Dĺžku prekážky ako čas zodpovedajúci priemernej dĺžke zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času je podľa § 143 ods. 2 ZP možné dohodnúť v kolektívnej zmluve. V takom prípade by mal zamestnanec z príkladu nárok na náhradu mzdy za celodennú návštevu lekára v rozsahu 8 hodín.
Náhrada mzdy sa poskytuje v sume priemerného zárobku zamestnanca.
Pracovné voľno bez náhrady mzdy
Po vyčerpaní 7 dní na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení je zamestnávateľ podľa § 141 ods. 2 ZP povinný poskytnúť zamestnancovi ďalšie pracovné voľno, avšak už bez nároku na náhradu mzdy.
Zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je zamestnávateľ podľa § 223 ods. 2 ZP povinný ospravedlniť neprítomnosť z dôvodu návštevy lekára, ale náhrada odmeny takémuto zamestnancovi nepatrí.
Zamestnancovi, ktorý vykonáva domácku prácu alebo teleprácu, a ktorý si rozvrhuje pracovný čas sám podľa § 52 ods. 7 písmeno c) ZP pri dôležitých osobných prekážkach, medzi nimi ani pri návšteve lekára, náhrada mzdy nepatrí.
Posudzovanie nárokov na pracovné voľno
Nárok na pracovné voľno s náhradou sa posudzuje pre každý prípad samostatne, teda samostatne sa počíta 7 dní na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca, samostatne 7 dní na sprevádzanie rodinného príslušníka a samostatne 10 dní na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa.
Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať (§ 141 ods. 4 ZP).
Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri pracovnom voľne na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca a na sprevádzanie sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni (§ 141 ods. 5 ZP). Napríklad ak zamestnanec pracuje v 37,5-hodinovom pracovnom týždni, kde sú zmeny rozvrhnuté na 3 dni s 11,5-hodinovou zmenou a 1 deň s 3-hodinovou zmenou, priemerná dĺžka pracovného času pripadajúca na jeden deň prepočítaná cez 5-dňový týždeň predstavuje 7,5 h. Za jeden deň čerpania lekára sa teda považuje 7,5 hodiny, a preto ak zamestnanec čerpal celodenného lekára počas 11,5-hodinovej zmeny, vyčerpal 11,5:7,5=1,53 dňa z ročného nároku.
Podľa § 141 ods. 6 ZP môže zamestnávateľ určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca (7 dní) a sprevádzanie rodinného príslušníka (7 dní) sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor. Napríklad zamestnancovi, ktorému pracovný pomer vznikol 1.7.2023, môže zamestnávateľ poskytnúť v roku 2023 krátený počet dní nároku na návštevu lekára 5 dní. Pracovný pomer v roku 2023 trvá 6 mesiacov, čo predstavuje druhú začatú tretinu kalendárneho roka, preto sa ročný nárok môže krátiť na sumu 7/3*2= 4,7, po zaokrúhlení na celé kalendárne dni nahor 5 dní.
Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri poskytnutí pracovného voľna
Podľa § 144 ZP, ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, najčastejšie prostredníctvom priepustky, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu, napríklad telefonicky. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. V praxi je najčastejšie používaným dokladom priepustka zamestnávateľa, na ktorej lekár pečiatkou a podpisom potvrdí dátum a čas vyšetrenia. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Potvrdenie o návšteve lekára a GDPR
V zmysle GDPR a Zákona o ochrane osobných údajov zamestnávateľ na spracovanie údajov uvedených v priepustke alebo v inom doklade o návšteve lekára nepotrebuje súhlas dotknutých osôb – zamestnanca a lekára, pretože ide o plnenie zákonnej povinnosti preukázať prekážku zamestnanca v práci. Toto platí v prípade, že doklad obsahuje len údaje v rozsahu meno a priezvisko zamestnanca, prípadne meno sprevádzanej osoby, dátum a čas vyšetrenia a pečiatka a podpis lekára. Ak by lekár na potvrdenie uviedol ďalšie údaje, napríklad dôvod návštevy alebo diagnózu, ide už o údaj o zdravotnom stave zamestnanca, ktorý sa považuje za citlivý osobný údaj, a v tomto prípade zamestnávateľ na spracovanie osobných údajov potrebuje dodatočný súhlas zamestnanca.
Registračný list fyzickej osoby a oznámenie o zmene platiteľa poistného pri poskytnutí voľna bez náhrady mzdy
Pri poskytovaní pracovného voľba bez náhrady mzdy na celý deň je potrebné mať na pamäti, že ide o neplatené voľno a teda prerušenie povinného poistenia na sociálne poistenie a zamestnávateľ je povinný ho nahlásiť prostredníctvom RLFO typu prerušenie, pričom do políčka Dôvod prerušenia uvedie číslo 1 (čerpanie pracovného voľna bez náhrady mzdy). Taktiež je zamestnávateľ povinný zaslať zdravotnej poisťovni oznámenie o zmene platiteľa poistného s kódom 2N.