Mechanizmus uplatňovania prenosu daňovej povinnosti

Prenos daňovej povinnosti pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty znamená, že daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby v tuzemsku je prenesená z dodávateľa tovaru alebo služby na osobu, ktorej bol tovar dodaný alebo služba poskytnutá. Dodávateľ tovaru nie je v režime prenosu daňovej povinnosti osobou povinnou platiť daň, preto k cene dodaného tovaru alebo služby daň neuplatní, čo v praxi znamená, že pre odberateľa vyhotoví faktúru v cene bez dane. Príjemca plnenia (odberateľ), ktorý je osobou povinnou platiť daň, uplatní tzv. samozdanenie, t.j. k cene dodaného tovaru alebo služby uplatní daň z pridanej hodnoty, ktorú uvedie do daňového priznania a priznanú daň odvedie do štátneho rozpočtu SR. Príjemca plnenia, platiteľ dane, má právo ním uplatnenú daň odpočítať v súlade s podmienkami podľa § 49 až 51 zákona o DPH.

Prenos daňovej povinnosti z dodávateľa tovaru alebo služby na príjemcu plnenia, t.j. na osobu, ktorá tovar kúpila alebo službu prijala, je výnimkou zo všeobecného pravidla uplatňovania dane z pridanej hodnoty. Podľa všeobecného pravidla uvedeného v § 69 ods. 1 zákona o DPH je osobou povinnou platiť daň z pridanej hodnoty platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku (ďalej aj bežný režim). V režime prenosu daňovej povinnosti je táto povinnosť presunutá na platiteľa dane, ktorému je dodaný tovar alebo ktorému sú poskytnuté služby. Výnimkou zo všeobecného pravidla je aj ustanovenie § 69 ods. 12 zákona o DPH, ktoré v znení platnom do 31.12.2015 upravuje tzv. tuzemský prenos daňovej povinnosti pri zdaniteľných obchodoch uskutočnených medzi dvomi platiteľmi dane pri dodaní nasledovných tovarov alebo služieb s miestom dodania v tuzemsku:

• kovový odpad a kovový šrot,
• prevod emisných kvót skleníkových plynov,
• nehnuteľnosť alebo jej časť, ktorej dodanie sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH,
• nehnuteľnosť alebo jej časť, ktorá bola predaná dlžnou osobou uznanou súdom alebo iným štátnym orgánom v konaní o nútenom predaji,
• tovar, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pri výkone práva tejto záruky,
• poľnohospodárske plodiny (obilniny, olejnaté semená a olejnaté plody) patriace do kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka (SCS), ktoré nie sú určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu, ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je 5 000 eur a viac,
• železo a oceľ, predmety zo železa alebo ocele patriace do kapitoly 72 SCS a do položiek 7301, 7308 a 7314 SCS, ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je 5 000 eur a viac,
• mobilné telefóny, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách, ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je 5 000 eur a viac,
• integrované obvody, ako sú mikroprocesory a centrálne spracovateľské jednotky, v stave pred zabudovaním do výrobkov pre konečného spotrebiteľa, ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je 5 000 eur a viac.

S účinnosťou od 1.1.2016 sa tuzemský prenos daňovej povinnosti rozšíril o dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž je stavebnou prácou. Na dodanie týchto tovarov alebo služieb v sektore stavebníctva sa uplatní prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH len v prípade, ak sa dodanie realizuje medzi platiteľmi dane, t.j. dodávateľ aj odberateľ musia byť registrovaní pre daň v SR ako platitelia dane.

Tuzemská zdaniteľná osoba, aj keď nie je platiteľom dane, je povinná platiť daň pri prijatí služieb, vrátane služieb stavebných prác, s miestom dodania v tuzemsku podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH (prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH1) alebo podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH (prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH2), ak dodávateľom služby stavebných prác je zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu.

Zdroj: Finančná správa SR