Minimálne mzdové nároky – 2. časť

Minimálne mzdové nároky – 2. časť

Minimálna mzda zamestnancov, ktorí sú odmeňovaný mesačnou mzdou, je určená pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na zamestnávateľom ustanovenú dĺžku týždenného pracovného času. Podľa § 85 Zákonníka práce je pracovným časom časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súvislosti s pracovnou zmluvou.

Pracovný čas zamestnanca je najviac:

  • 40 hodín týždenne,
  • 38,75 hodín týždenne u zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke
  • 37,5 hodín týždenne u zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo vo všetkých zmenách v trojzmennej alebo v nepretržitej prevádzke a u mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov, aj keď pracuje pre viacerých zamestnancov,
  • 33,5 hodín týždenne u zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu zdrojom ionizujúceho žiarenia kategórie A v kontrolovanom pásme pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni,
  • 30 hodín týždenne u mladistvého zamestnanca mladšieho ako 16 rokov, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.


Zamestnávateľ má možnosť určiť týždenný pracovný čas podľa svojich prevádzkových podmienok odlišne od zákonom určených hraníc, ale v zmysle právnej úpravy môže byť jeho týždenný pracovný čas posunutý len smerom nadol od uvedených hraníc. Takto určený týždenný pracovný čas je potom u tohto zamestnávateľa ustanoveným týždenným pracovným časom.

Pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v príslušnom týždni po rozvrhnutí ustanoveného týždenného pracovného času, je jeho určený týždenný pracovný čas. Uvedené znamená, že minimálna mesačná mzda 435 eur platí pre 1. stupeň náročnosti práce u zamestnávateľa, ktorý má určený týždenný pracovný čas na 40 hodín a aj pre zamestnávateľa, ktorý má určený týždenný pracovný čas na napr. 37,5 hodín. V uvedenom prípade nejde o kratší týždenný pracovný čas, ale o zamestnávateľom ustanovený pracovný čas. Dĺžku ustanoveného pracovného času je zamestnávateľ povinný uviesť v pracovnej zmluve ako jednu z ďalších pracovných podmienok.

Minimálna mzda zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní mesačnou mzdou, sa v prípade, že

  • majú dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, alebo
  • neodpracovali v mesiaci určený týždenný pracovný čas

zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.

Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ podľa § 120 ods. 1 Zákonníka práce poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. Pri výpočte doplatku musí zamestnávateľ danému zamestnancovi minimálny mzdový nárok predovšetkým správne určiť.

Do mzdy pre jeho určenie sa nezahŕňa:

  • mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3 Zákonníka práce),
  • mzda za prácu nadčas (v zmysle § 121 Zákonníka práce je to dosiahnutá mzda za prácu nadčas a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas),
  • mzdové zvýhodnenie za prácu za sviatok,
  • mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,
  • mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.

Do počtu odpracovaných hodín na účely doplatku do minimálnej mzdy sa nezahŕňajú hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Ak sú súčasťou celkovej mzdy zamestnanca iné zložky mzdy (napr. odmeny, prémie, osobné ohodnotenie, príplatky nad rámec Zákonníka práce), tieto sa započítavajú do sumy, ktorá sa porovnáva s platnou sumou minimálnej mzdy.

Prečítajte si predchádzajúce časti článku:

Minimálne mzdové nároky – 1. časť