Náhrada mzdy za dovolenku - 1. časť

Zamestnanec má po výkone práce za zákonom stanovených podmienok nárok na regeneráciu a oddych po dobu dlhšiu, ako je stanovená doba počas kalendárneho týždňa. Touto dobou je podľa § 100 a nasl. Zákonníka práce dovolenka a zamestnancovi vzniká počas trvania pracovného pomeru nárok na niektorú z troch druhov dovoleniek:

• Dovolenka za kalendárny rok
• Dovolenka za odpracované dni
• Dodatková dovolenka

Dovolenka za kalendárny rok

Nárok na dovolenku za kalendárny rok má podľa § 101 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítavajú.

Na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok má nárok ten zamestnanec, ktorého pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka, ale ktorý vykonával u daného zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Na zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni.

Ako výkon práce sa na účely dovolenky v zmysle § 144a ods. 2 a 3 Zákonníka práce neposudzuje doba:

• dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca pre chorobu alebo úraz okrem dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá,
• rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce,
• nariadenej karantény (karanténneho opatrenia),
• ošetrovania chorého člena rodiny,
• starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia lebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca,
• výkonu práce, za ktorý sa vopred poskytlo pracovné voľno,
• práce nadčas, neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku, ak sa za ňu poskytne náhradné voľno,
• počas ktorej si zamestnanec odpracúva prekážku v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov,
• pracovného voľna poskytnutého na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy podľa § 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce,
• výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu,
• neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti,
• na ktorú zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.

Základná výmera dovolenky je podľa § 103 Zákonníka práce najmenej štyri týždne. Týždňom dovolenky je 7 po sebe nasledujúcich dní.

Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku.

Dovolenka učiteľov vrátane riaditeľov škôl, školských výchovno-vzdelávacích zariadení a špeciálnych výchovných zriadení, ich zástupcov, pedagogických asistentov majstrov odbornej výchovy a vychovávateľov je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku.

Ak dovolenku čerpá zamestnanec

• s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka, patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere,
• s pružným pracovným časom, považuje sa za deň dovolenky čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom zamestnanec sa posudzuje akoby pracoval 5 dní v týždni.