Priemerný zárobok

Určenie priemerného zárobku zamestnancovi je jednou z najdôležitejších činností mzdových pracovníkov, pretože priemerný zárobok sa používa pri výpočte mzdových nárokov zamestnancov za neodpracovanú dobu z dôvodov presne definovaných Zákonníkom práce v § 134 alebo kolektívnou zmluvou, prípadne pracovnou zmluvou.

Priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Do zúčtovanej mzdy na účely zisťovania priemerného zárobku sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka (§ 134 ods. 2 Zákonníka práce).

Priemerný zárobok sa prakticky zisťuje vždy

• k 1. januáru,
• k 1. aprílu,
• k 1. júnu,
• k 1. októbru

z predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Tento sa zistí zoo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta (t.j. matematicky). Ak sa má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší euro cent nahor.

Pri prepočte priemerného hodinového zárobku na priemerný mesačný zárobok sa postupuje nasledovne:

• Rok=365,25 dňa
• Počet týždňov = 365,25 dňa v roku/ 7 dní v týždni = 52,18 týždňov v roku
• Počet týždňov v mesiaci = 52,18 / 12 mesiacov v roku = 4,35 týždňov v mesiaci

Pretože priemerný počet kalendárnych týždňov pripadajúci na jeden mesiac je 4,35 týždňa, na výpočet priemerného mesačného zárobku sa používajú nasledovné hodnoty:

• 21,75 dňa pri 5-dňovom pracovnom týždni, alebo
• 174 hodín pri týždennom pracovnom čase 40 hodín (8 hodín denne)
• 163,125 hodiny pri týždennom pracovnom čase 37,5 hodiny (7,5 hodín denne)
• 152,25 hodiny pri týždennom pracovnom čase 35 hodín (7 hodín denne)

Pokiaľ vznikne potreba vychádzať z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm:

• poistného na sociálne poistenie
• príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie
• preddavku poisteného na zdravotné poistenie a
• preddavku na daň z príjmov fyzických osôb

vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.

Podrobnosti z zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku môžu byť dohodnuté so zástupcami zamestnancov.

Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.

Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas, je povinný zvýšiť priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny. V prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času zníži priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne predĺženiu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny.

Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zaúčtuje na výplatu mzda alebo časť mzdy, ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvýšené časti sa zahrnú do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalších obdobiach. Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní priemerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.

Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa mzda v každom pracovnom vzťahu samostatne.

Zamestnávateľ, ktorý potrebuje zistiť priemerný zárobok v súvislosti s náhradou škody u žiakov základných škôl, žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov, vychádza sa zo sumy priemerného zárobku, určeného najmenej z minimálnej mzdy.