Rozvrhnutie pracovného času

Rozvrhnutie pracovného času

Zamestnávateľ má k dispozícii týždenný pracovný čas určený Zákonníkom práce a ten podľa potreby rozvrhuje na jednotlivé týždne a mesiace tak, aby v dohodnutom referenčnom období bol v priemere dodržaný rozsah ustanoveného týždenného pracovného času.

Od toho, akým spôsobom zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas, sa odvíja počet pracovných dní, ktoré je zamestnanec povinný odpracovať v príslušnom týždni, mesiaci a napokon aj v príslušnom kalendárnom roku.

Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné (§ 90 ods. 4 - Zákonník práce). Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň (§ 90 ods. 9 - Zákonník práce). Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času (§ 90 ods. 10 - Zákonník práce).

Zamestnávateľ nemôže rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec pracoval v nočných zmenách dva týždne po sebe nasledujúcich, okrem prípadu, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas inak (§ 90 ods. 8 - Zákonník práce).

Ak to prevádzka zamestnávateľa dovoľuje, zamestnávateľ je povinný povoliť zamestnancovi na jeho žiadosť zo zdravotných dôvodov alebo z iných vážnych dôvodov na jeho strane vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo ju s ním za tých istých podmienok dohodnúť v pracovnej zmluve (§ 90 ods. 11 - Zákonník práce).

Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času

O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času hovoríme vtedy, ak je rozdiel pracovného času medzi jednotlivými týždňami menej ako 3 hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne 9 hodín.

Priemerný týždenný pracovný čas v určitom období – spravidla 4-týždňovom – nesmie presahovať ustanovený týždenný pracovný čas.

Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času sa týždenný pracovný čas rozvrhuje v zásade na päť pracovných dní v týždni (§ 86 – Zákonník práce).

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne.

Priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas. V prípade, že ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce (sezónne práce – v poľnohospodárstve, v stavebníctve, kde práca závisí od poveternostných vplyvov) možno dohodnúť so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom (ak v organizácii nepôsobia zástupcovia zamestnancov) rozvrhnutie pracovného času nerovnomerne aj na obdobie dlhšie ako 4 mesiace, najviac na 12 mesiacov, pričom priemerný týždenný pracovný čas v tomto období nesmie presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.

O nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase hovoríme vtedy, ak je rozdiel pracovného času medzi jednotlivými týždňami viac ako 3 hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch presiahne 9 hodín. Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín (§ 87 – Zákonník práce).

Komu môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním:

  • zamestnancovi so zdravotným postihnutím
  • tehotnej žene
  • žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 3 roky
  • osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov