Prejsť na predchádzajúcu verziu stránky humanet.sk

Štátne sviatky v roku 2019

Zákonník práce v § 94 za dni pracovného pokoja považuje sviatky a dni nepretržitého odpočinku. Podľa tohto paragrafu prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

Sviatky určuje Zákon č. 241/1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Podľa tohto zákona štátnymi sviatkami sú:

  • 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky,
  • 5. júl - sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda,
  • 29. august - výročie Slovenského národného povstania,
  • 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky,
  • 17. november Deň boja za slobodu a demokraciu.
 

Štátne sviatky sú dni pracovného pokoja pre účely Zákonníka práce. Ďalšími dňami pracovného pokoja sú okrem nedieľ tieto sviatky:

  • 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov),
  • Veľký piatok,
  • Veľkonočný pondelok,
  • 1. máj - Sviatok práce,
  • 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom,
  • 15. september- Sedembolestná Panna Mária,
  • 1. november - sviatok Všetkých svätých,
  • 24. december - Štedrý deň,
  • 25. december - prvý sviatok vianočný,
  • 26. december - druhý sviatok vianočný.
 

V roku 2019 pripadne na pracovný deň spolu 11 sviatkov z 15 možných a to: 1.1.2019, 19.4.2019, 22.4.2019, 1.5.2019, 8.5.2019, 5.7.2019, 29.8.2019, 1.11.2019, 24.12.2019, 25.12.2019, 26.12.2019.

Práca vo sviatok

Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa. Medzi práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku patria (§ 94 Zákonníka práce):

  • naliehavé opravárske práce,
  • nakladacie a vykladacie práce,
  • inventúrne a uzávierkové práce,
  • práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
  • práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
  • práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
  • kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
  • naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.
 

Zákaz práce vo sviatok

V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľkonočný piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len "maloobchodný predaj") okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a Zákonníka práce (§ 94, ods. 5):

  • maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
  • maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach,
  • maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
  • predaj cestovných lístkov,
  • predaj suvenírov,
  • predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
 

Náhrada mzdy za sviatok

Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí podľa § 122 Zákonníka práce náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. Náhradu mzdy alebo platu možno poskytnúť iba tomu zamestnancovi, ktorému ušla mzda z dôvodu, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň a nemohol pracovať z dôvodu, že je sviatok.

Pri poskytovaní náhrady je rozhodujúce to, či ide o obvyklý pracovný deň zamestnanca alebo o deň vopred určený rozvrhom pracovných zmien. Náhrada mzdy preto nepatrí tomu zamestnancovi, ktorému mzda z dôvodu, že je sviatok, neušla.

U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok neplatí. V kolektívnej alebo v pracovnej zmluve môže byť dohodnuté, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou sa bude postupovať pri výpočte náhrady mzdy tak, ako u zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou.

Náhrada mzdy za sviatok alebo mzda za sviatok pri odmeňovaní mesačnou mzdou zamestnancovi nepatrí, ak neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúci sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien.

S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok vedúcemu zamestnancovi vtedy nepatria.

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

Zamestnancovi patrí za prácu vo sviatok dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tomto prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Spracovala: Ing. Martina Lapšová, metodik PaM, HOUR, spol. s r.o.