Prejsť na predchádzajúcu verziu stránky humanet.sk

Tvorba a čerpanie sociálneho fondu – časť I.

Jedným zo zdrojov financovania podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov je sociálny fond. Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu upravuje Zákon č. 152/1994 o sociálnom fonde.

Tvorba sociálneho fondu

Každá právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu má povinnosť tvoriť sociálny fond (§ 2 Zákona o sociálnom fonde), a to bez ohľadu na to, či bola, alebo nebola zriadená za účelom dosahovania zisku. Povinnosť tvoriť sociálny fond majú teda nielen subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť, štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie, poisťovne a banky, ale aj občianske združenia, neziskové organizácie, politické strany, nadácie a pod., ak zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca. Povinnosť tvoriť sociálny fond vo vzťahu k starostovi počas výkonu funkcie starostu (primátora) má aj obec (§ 2 ods. 3 Zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest).

Povinnosť tvoriť sociálny fond sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva len zamestnancov na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Povinnosť tvoriť sociálny fond sa tiež nevzťahuje na autorské honoráre, odmeny členom orgánov spoločností, konateľov na základe mandátnych a príkazných zmlúv, odmeny členom dozorných rád spoločností a na odmeny samostatne zárobkovo činných osôb.

Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.

Fond sa tvorí ako úhrn (§ 3 Zákona o sociálnom fonde)

  • povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ak zamestnávateľ splnil zákonom stanovené podmienky. Ak niektorú z podmienok nesplnil, povinný prídel je 0,6 % zo základu;

  • ďalšieho prídelu vo výške
    • dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, najviac vo výške 0,5 % zo základu;
    • sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky stanovené zákonom, najviac však vo výške 0,5 % zo základu;

  • ďalších zdrojov fondu – dary, dotácie, príspevky zamestnávateľa, prídely z použiteľného zisku.

 

Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, môže tvoriť povinný prídel až do výšky 1 % len ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni (§ 3 ods. 2 Zákona o sociálnom fonde).

Ak ide o zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosahovanie zisku, (rozpočtová, príspevková organizácia), tento tvorí sociálny fond v rámci možnosti svojho rozpočtu (§ 3 ods. 3 Zákona o sociálnom fonde).

Základ pre výpočet prídelu do sociálneho fondu

Základom pre výpočet prídelu do sociálneho fondu zamestnancov odmeňovaných podľa Zákonníka práce je na základe odvolávky 3) Zákona o sociálnom fonde napr. mzda (hrubá mzda) podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu (§ 118 ods. 3 Zákonníka práce). Ako mzda sa posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov (§ 118 ods. 4 Zákonníka práce).

Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Tieto plnenia nevstupujú do základu pre určenie prídelu do fondu.

Základom pre výpočet prídelu do sociálneho fondu zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 (pri výkone práce vo verejnom záujme) je plat vymedzený v § 4 ods. 3 zákona č. 553/2003. Do platu sa započítavajú tarifný plat, osobný plat, príplatok za riadenie, príplatok za zastupovanie, osobný príplatok, platová kompenzácia za sťažený výkon práce, príplatok za prácu v krízovej oblasti, príplatok za zmennosť, príplatok za výkon špecializovanej činnosti, kreditový príplatok, výkonnostný príplatok, príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla, príplatok za praktickú prípravu, príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu, príplatok za prácu vo sviatok, plat za prácu nadčas, plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, odmena, príplatok začínajúcemu pedagogickému zamestnancovi a začínajúcemu odbornému zamestnancovi, príplatok za prácu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne znevýhodneného prostredia a rozdiel podľa § 32f ods. 13 zákona č. 553/2003.Za plat sa nepovažuje náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení v období krízovej situácie, náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí a plnenia ako odstupné, odchodné a cestovné náhrady. Prekážky v práci a dovolenka zamestnanca sa poskytujú v zmysle Zákonníka práce. V týchto prípadoch sa podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 neposkytuje plat, ale náhrada platu vo výške funkčného platu, ktorá podobne ako náhrada mzdy nevstupuje do základu na určenie prídelu do fondu.

Spracovala: Ing. Martina Lapšová, metodik PaM, HOUR, spol. s r.o.