Zvýšenie stravného od 1. mája 2022

Cestovné náhrady sa podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 283/2002 o cestovných náhradách (ďalej len „zákon č. 283/2002 Z.z.“) poskytujú:

• zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis neustanovuje inak (zákon o štátnej službe v znení neskorších predpisov),
• členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,
• fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté,
• ďalším určeným osobám (napr. zahraniční zamestnanci, ktorí vykonávajú pracovné cesty u slovenského zamestnávateľa na základe dohody o vzájomnej výmene zamestnancov, rodinným príslušníkom zamestnanca, ktorý má podľa pracovnej zmluvy výkon práce v zahraničí, členom orgánov právnickej osoby, ak medzi právnickou osobou a členom orgánu nie je uzavretý pracovnoprávny vzťah).

Zamestnancovi nepatrí náhrada, ak mu je preukázane poskytnutá inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou v plnom rozsahu a výške. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba preukázane poskytne zamestnancovi náhradu čiastočne, zamestnávateľ poskytne zostávajúcu časť náhrady do rozsahu a výšky podľa zákona (§ 1 ods. 5 zákona č. 283/2002).

Základné pojmy

Pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty (§ 2 ods. 1 zákona č. 283/2002).

Pravidelné pracovisko je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu (trvalý pobyt alebo prechodný pobyt). Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste (§ 2 ods. 3 zákona č. 283/2002).

Poskytovanie náhrad

V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 283/2002 zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí:

• miesto jej nástupu,
• miesto výkonu práce,
• čas trvania,
• spôsob dopravy,
• miesto skončenia pracovnej cesty.

Môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu podľa § 4 zákona č. 283/2002 patrí:

• náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
• náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
• stravné,
• náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
• náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac; podmienky poskytovania uvedenej náhrady platia iba pre tuzemské pracovné cesty.

Stravné

Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma (§ 5 ods. 1 zákona č. 283/2002):

• 5 až 12 hodín,
• nad 12 hodín až 18 hodín,
• nad 18 hodín.

Príklad:
Ak zamestnanec vykonal dvojdňovú pracovnú cestu, pričom v 1. deň trvala pracovná cesta od 14.00 hod. do 24.00 hod., teda 10 hodín, 2. deň od 00.00 hod. do 03.00 hod., teda 3 hodiny. Spolu sa zamestnanec zúčastnil na pracovnej ceste 13 hodín. Za prvý deň mu patrí stravné za časové pásmo 5 až 12 hodín, keďže pracovná cesta trvala 10 hodín a stravné sa poskytuje za každý deň samostatne. Za druhý deň zamestnanec nemá nárok na stravné, pretože pracovná cesta trvala menej ako 5 hodín.

Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie (§ 5 ods. 3 zákona č. 283/2002).

V zmysle § 5 ods. 4 zákona č. 283/2002, ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas:

• kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest,
• dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
• jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

Krátenie stravného

So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 5 % z ustanovenej sumy stravného. Suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor (§ 5 ods. 5 zákona č. 283/2002).

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa časových pásiem kráti o:

• 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky,
• 40 % za bezplatne poskytnutý obeda,
• 35 % za bezplatne poskytnutú večeru.

Krátenie sa počíta z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej sumy stravného dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 5 ods. 6 zákona č. 283/2002).

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázane poskytnuté raňajky, zamestnávateľ stravné kráti o 25 %. Zamestnávateľ stravné nekráti, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil. Za preukázanie zabezpečeného jedla alebo poskytnutých raňajok sa považuje aj vyhlásenie zamestnanca o tejto skutočnosti vo vyúčtovaní náhrad (§ 5 ods. 8 a 9 zákona č. 283/2002).

Po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny zamestnanca alebo po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca, stravné zamestnancovi nepatrí.

Sumy stravného platné do 1. mája 2022

Sumy stravného určuje Opatrenie MPSVaR SR o sumách stravného. S účinnosťou od 1. mája 2022 platí opatrenie č. 116/2022, podľa ktorého je suma stravného podľa časových pásiem nasledovná:

• 6,00 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
• 9,00 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
• 13,70 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.