Pracovný čas a doba odpočinku

Pri zostavovaní pracovných kalendárov a kontrole pracovného času zamestnanca sa môže zamestnávateľ stretnúť s viacerými pojmami ako napr. pracovný čas, ustanovený týždenný pracovný čas, či pracovná zmena. O pracovnom čase a dobe odpočinku pojednáva tretia časť zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

Pracovný čas

Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, ak nie je v Zákonníku práce ustanovené inak. U nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.

Doba odpočinku

Dobou odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom.

Týždeň (pracovný týždeň)

Na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní.

Ustanovený týždenný pracovný čas

Ustanovený týždenný pracovný čas je najvyšší možný rozsah priemerného pracovného času za týždeň.

Určený týždenný pracovný čas

Určený týždenný pracovný čas je čas, ktorý má zamestnanec odpracovať v danom týždni na základe rozvrhnutia ustanoveného pracovného času

Priemerný týždenný pracovný čas

Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu, ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí. Priemerný týždenný pracovný čas tohto zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín.

Pracovná zmena

Pracovná zmena je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 po sebe nasledujúcich hodín a prestávka v práci.

Prestávky v práci

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie.

Ak má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas tak, že jeho pracovná zmena je šesť hodín alebo kratšia ako šesť hodín, nárok na prestávku na odpočinok a jedenie tomuto zamestnancovi nevznikne. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie aj vo väčšom rozsahu ako 30 minút, ale jej predĺženie a podmienky jej poskytovania podliehajú dohode so zástupcami zamestnancov.

Prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny.

Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času, to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom.

Nepretržitý denný odpočinok

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín.

Tento odpočinok možno skrátiť až na osem hodín zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci, pri naliehavých poľnohospodárskych prácach, pri poskytovaní univerzálnej poštovej služby, pri naliehavých opravárskych prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov, a pri mimoriadnych udalostiach. Ak zamestnávateľ skráti minimálny odpočinok je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi do 30 dní rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok.

Nepretržitý odpočinok v týždni

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok. Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú takto rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca staršieho ako 18 rokov, poskytnú sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni v iných dňoch týždňa.

O ostatných prípadoch nepretržitého odpočinku v týždni pojednáva § 93 Zákonníka práce a možno ho dohodnúť len po dohode so zástupcami zamestnancov alebo, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom.

Referenčné obdobie

Referenčné obdobie je obdobie, na ktoré zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas, a v ktorom zároveň sleduje dodržanie priemerného ustanoveného týždenného pracovného času.